V skorých ranných hodinách dňa 21.01.2019 nastane úplné zatmenie Mesiaca. Zatmenie bude pozorovateľné z nášho územia. Nadchádzajúce úplné zatmenie Mesiaca bude posledným zatmením Mesiaca pozorovaným u nás v tomto desaťročí. Ďalšie úplné zatmenie Mesiaca z nášho územia budeme môcť pozorovať až v roku 2025.
Začiatok čiastočného zatmenia nastane 21.1.2019 už o 04:34 SEČ. Samotný začiatok úplného zatmenia nastane 05:41 s maximom 06:12 SEČ, kedy sa bude Mesiac nachádzať vo výške približne 14°nad obzorom. Koniec úplného zatmenia nastane 06:43 SEČ a koniec čiastočného zatmenia o 07:51 SEČ, čo už však nastane po západe Mesiaca (07:35 SEČ). Fáza úplného zatmenia Mesiaca potrvá 62 minút.
Zatmenie Mesiaca môžeme pozorovať vždy keď je Mesiac v splne. Avšak ako všetko, tak aj v tomto prípade to nie je také jednoduché. Mesiac sa totiž musí nachádzať v takzvanom uzle svojej dráhy. Teda v bode, ktorý je priesečníkom roviny dráhy Mesiaca s ekliptikou. Naša planéta vrhá do priestoru kužeľovitý tieň, ktorý je lemovaný polotieňom. V prípade, že sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, môže dôjsť k zatmeniu Mesiaca. Veľmi dôležitú úlohu pri tom hrá aj uhlová vzdialenosť Mesiaca od jedného z dvoch uzlov jeho dráhy. V závislosti od nej tak môže dôjsť k polotieňovému, čiastočnému, alebo úplnému zatmeniu. Keďže Mesiac obieha Zem po eliptickej dráhe, raz je od Zeme ďalej, raz zas bližšie. Práve vzdialenosť Mesiaca od Zeme hrá ďalšiu významnú úlohu, ktorá určuje dĺžku trvania zatmenia. Dôvod je veľmi jednoduchý. S rastúcou vzdialenosťou od Zeme sa priemer kužeľovitého tieňa Zeme zmenšuje, a teda čím je Mesiac od Zeme ďalej, tým je zatmenie kratšie.
Počas úplného zatmenia Mesiaca si veľmi dobre všimneme, že sa Mesiac zafarbí do červena. Mesačný povrch totiž v čase zatmenia osvetľuje slnečné svetlo, ktoré sa láme v zemskej atmosfére. Modrá a fialová zložka svetelného žiarenia sa láme najviac, pričom červená zložka prechádza takmer v nezmenenej podobe. To je hlavným dôvodom červeného sfarbenia Mesiaca v čase zatmenia. Samozrejme, toto zafarbenie nie je konštantné, mení sa v závislosti od obsahu aerosolí v atmosfére planéty. Veľmi dôležitým faktorom, ktorý intenzívne vplýva na farebnosť zatmenia sú výbuchy sopiek v čase pred zatmením. Sfarbenie Mesiaca vyjadruje takzvaná Danjonova stupnica. Stupnicu vytvoril v roku 1920 francuzsky astronóm A. Danjon. Z fotometrického hľadiska stupeň L4 zodpovedá čistej atmosfére a L0 atmosfére zakalenej. Astronómovia zistili, že medzi vzhľadom zatmení a 11 ročným slnečným cyklom existuje určitá súvislosť. Tak isto na vzhľad zatmení Mesiaca vplýva aj činnosť meteorických rojov. Hodnotenie vzhľadu sa vykonáva pri pozorovaní voľným okom alebo triedrom s malým zväčšením v čase blízkom maximálnej fáze zatmenia:
L=0 Veľmi tmavé zatmenie, Mesiac takmer neviditeľný, zvlášť v strede totality.
L=1 Tmavé zatmenie, šedivé až hnedé sfarbenie. Podrobnosti sú len ťažko viditeľné.
L=2 Tmavočervené‚ alebo hrdzavočervené zatmenie s tmavou škvrnou uprostred tieňa. Okrajové časti relatívne jasné.
L=3 Tehlovočervené zatmenie s jasným alebo nažltkastým okrajom.
L=4 Jasné zatmenie, s medenočerveným alebo oranžovým tieňom. Tieň je modrastý s jasným okrajom.
Mesiac počas zatmenia z oblohy celkom nezmizne, nakoľko sa na jeho povrch budú premietať odtiene pozemského svitania. Mesiac počas zatmenia by mal mať neobvykle oranžový, tehlovo červený či hnedý odtieň, ktorý by mohol byť na začiatku a pred koncom úkazu doplnený tyrkysovým nádychom na okrajoch disku Mesiaca.
Pozorovať priebeh úplného zatmenia Mesiaca je možné voľným okom, alebo binokulárom (7×50, 25×100…). Okrem vzhľadu zatmenia, ktoré je možné určovať Danjonovou klasifikáciou môžeme určovať aj celkovú jasnosť zatmenia v čase jeho maximálnej fázy. V tomto prípade je vhodné si správne zvoliť porovnávacie hviezdy. Na určovanie jasnosti zatmenia doporučujeme použiť Argelanderovú metódu, ktorá je známa s pozorovaní premenných hviezd. Počas čiastočnej fázy zatmenia môžeme pozorovať kontakty kráterov (mesačných útvarov) so zemským tieňom.
Zachytiť úplné zatmenie Mesiaca sa môžeme pokúsiť aj fotograficky. Počas úplnej fázy je možné urobiť aj niekoľko dlhších expozícií aby sa dostatočne naexponovalo aj hviezdne pozadie. Tak isto sa môžeme pokúsiť získať aj postupku zo zatmenia. V tomto prípade je vhodné fotografovať v intervale 5 – 10 minút na jednu a tú istú snímku pri zastabilizovanom fotoaparáte.
Zdroj: Universe Today
