Skupina astrofyzikov z University of Oklahoma objavila prvú populáciu exoplanét za hranicami našej galaxie. Objav sa podaril vďaka efektu gravitačnej mikrošošovky, vďaka ktorému je možné objavovať planéty v naozaj veľkých vzdialenostiach.
Vedci z University of Oklahoma boli vďaka gravitačnej mikrošošovke schopný pozorovať vo vzdialenej galaxii objekty, ktorých hmotnosti sa pohybovali v rozpätí od hmotnosti Mesiaca po planétu Jupiter. Tieto planéty boli objavené na základe údajov, ktoré získala sonda Chandra X-ray Observatory (NASA). Je to vôbec po prvý krát, čo niekto objavil exoplanéty za hranicami našej Galaxie. Zatiaľ čo sú planéty pomerne často objavované pomocou efektu gravitačnej šošovky v našej Galaxii, gravitačný efekt rovnako malých telies môže viesť k zosilneniu signálu, ktorý je ovplyvňovaný v prostredí vzdialenej galaxie. Až doteraz sme tak nemali žiadne dôkazy o existencii planét v inej galaxii.
Objav je dôkazom, aké výkonné môžu byť techniky analýzy extragalaktických mikrošošoviek. Šošovkujúca galaxia sa nachádza vo vzdialenosti 3,8 miliardy svetelných rokov od Zeme. Čo je príliš veľká vzdialenosť na to, aby sme dokázali pozorovať tieto planéty priamo. Vďaka efektu mikrošošovky sme ale mohli nie len zistiť prítomnosť planét, ale určiť aj ich hmotnosť.
Aby mohlo dôjsť k efektu mikrošošovky, musia sa do jednej priamky zoradiť dva objekty a pozorovateľ. Bližší z objektov svojou gravitáciou v súlade s teóriou relativity posilní svetlo vzdialenejšieho objektu. V prípade mikrošošoviek v našej Galaxii to môžu byť dve hviezdy. Pokiaľ okolo bližšie hviezdy obiehajú planéty, prejaví sa to na výsledných zmenách jasnosti vzdialenejšej hviezdy. Touto metódou bolo objavených už 65 planét.
Objektom, ktorý bol podrobený výskumu bol v tomto prípade kvazar s označením RXJ 1131-1231, ktorý sa nachádza vo vzdialenosti 6 miliárd svetelných rokov od Zeme. V srdci tohto kvazaru sa nachádza obrovská čierna diera. Skúmaním prijímaného svetla dospeli vedci k názoru, že pozorované vlastnosti žiarenia je možné vysvetliť prítomnosťou planét v bližšej galaxii, ktorá spôsobuje efekt gravitačnej mikrošošovky. Objavené planéty majú hmotnosť Mesiaca až Jupitera. Podľa simulácií tvoria voľne „plávajúce“ planéty 0,0001 % hmotnosti galaktického hala, čo by znamenalo, že na jednu bežnú hviezdu pripadá až 2000 osamelých planét.
Zdroj: ČAS, scitechdaily.com, sci-news.com
