Jazero Ligeia Mare je veľké jazero na Saturnovom mesiaci Titán, ktorý je najväčším mesiacom planéty Saturn s veľkosťou planéty Merkúr. Titán je veľmi záhadným telesom a je jediným mesiacom v Slnečnej sústave, ktorý je obklopený hustou atmosférou so silnou vrstvou oranžovej hmly.
Titán je zároveň jediným telesom, okrem našej Zeme, na povrchu ktorého sa vyskytujú jazerá kvapalných látok. Na ľadovom povrchu Titánu samozrejme nemôže existovať kvapalná voda a tunajšie moria a jazerá sú tvorené kvapalnými uhľovodíkmi ako je napríklad metán a etán. Vzhľadom na ich vlastnosti je hľadina miestnych jazier veľmi hladká.
Predchádzajúce radarové mapy zostavené na základe pozorovaní sondou Cassini (NASA) ukázali, že najväčšie jazero na južnej pologuli Titánu Ontario Lacus je mimoriadne hladké. Výška jeho hladiny kolíše o menej ako 3 mm. Najnovšie štúdie však ukazujú, že jazero Ligeia Mare v blízkosti severného pólu Titánu je ešte pokojnejšie a jeho hladina kolíše o menej ako 1 mm. Čo je veľmi zaujímavé, nakoľko sa v oblasti rovníka Titánu vytvorili nádherné duny s výškou až 100 metrov. K vytvoreniu takýchto dún treba pomerne silný vietor. Pozorovaná hladkosť hladiny jazera môže byť len sezónnou zvláštnosťou prinajmenšom pre oblasť Ligeia Mare. Na Titáne trvá jeden rok takmer 30 pozemských rokov, čo znamená, že sonda Cassini pozorovala túto oblasť počas dlhej zimy na severnej pologuli Titánu.
V nasledujúcich pár rokoch ale vstúpime do najnapínavejšieho obdobia týkajúceho sa počasia na Titáne. Nasledujúcich pár rokov sa do oblasti severného pólu Titánu začne pomaly vkrádať leto. Bude veľmi zaujímavé sledovať, čo sa na Titáne so zvyšujúcou sa výškou Slnka na miestnej oblohe bude diať. Budú sa jazerá vyparovať a vysychať? Bude tu viať silnejší vietor, ktorý spôsobí na jazerách väčšie vlny?
Mimoriadna hladkosť jazera v blízkosti severného pólu je známa len z posledných pozorovaní Titánu sondou Cassini. Predtým sa predpokladalo, že Ligeia Mare môže byť tvorené predovšetkým kvapalným etánom. Avšak pozorovania pomocou radaru boli schopné preniknúť až na jeho dno. Ukázalo sa však že kvapalina tvoriaca jazero je neobyčajne priehľadná a čistá. Tieto výsledky tiež ukazujú, že jazero je tvorené predovšetkým kvapalným metánom, čo je hlavnou zložkou zemného plynu. Merania radarom naznačujú, že maximálna hĺbka jazera je 160 metrov. Vzhľadom ku svojej rozlohe toto jazero obsahuje približne 9000 km2kvapalných uhľovodíkov, čo je 40 krát väčší objem ako sú celkové zásoby ropy na Zemi. Všetky doteraz objavené jazerá a moria na Titáne obsahujú zhruba 300 krát väčší objem kvapalných uhľovodíkov ako sú zásoby pozemskej ropy.
Ďalšou otázkou je, či na povrchu mesiaca Titán, v jazerách studených uhľovodíkov bohatých na uhlík môžu existovať nejaké živé organizmy. Pokiaľ na tomto telese existuje život, naša predstavivosť nie je dosť veľká na to, aby sme si vedeli predstaviť ako by mohol vyzerať.
Zdroj: ČAS