Pomocou ESA družice, XMM-Newton, získal tím astronómov detailný pohľad na objekt, ktorý bol objavený takmer pred 25 rokmi.
Objekt leží v srdci pozostatku po výbuchu supernovy, ktorá vzplanula pred 2000 rokmi. Pozostatok má označenie RCW103. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o klasický prípad pozostatku po výbuchu supernovy. Ale opak je pravdou, a tento objekt je až natoľko jedinečný, že nemá v našej Galaxii obdobu.
Objekt bol podrobne pozorovaný 24,5 hodiny a ukázalo sa, že ide o niečo omnoho zložitejšie a záhadnejšie. Vedecký tím z Istituto di Astrofisica Spaziale e Fisica Cosmica (IASF) of the Istituto Nazionale di Astrofisica (INAF), Miláno, Taliansko zistil, že vyžarovanie centrálneho objektu sa mení v cykle s periódou 6,7 hodiny. Je to úžasne dlhá perióda, 10000 dlhšia ako by sa čakalo pri mladých neutrónových hviezdach. Rovnako sa objekt odlišuje aj svojim spektrom.
„Chovanie, aké pozorujeme pri bjekte starom niečo okolo 2000 rokov je veľkou hádankou,“ hovorí Andrea De Luca z IASF-INAF, vedúca autorka štúdie, „Je to pozostatok po niekoľko miliónov rokov starom objekte. Dlhý čas sme boli presvedčený, že tento objekt je odlišný, ale až doteraz sme nevedeli ako veľmi.“
Objekt je oficiálne označený ako 1E161348-5055. Leží presne v strede pozostatku po supernove s označením RCW 103, vo vzdialenosti okolo 10000 svetelných rokov v súhvezdí Pravítko. To že 1E161348-5055 leží presne uprostred RCW 103 astronómov uisťuje, že vznikol rovnakým spôsobom ako samotný pozostatok po supernove. Vedci dlho hľadali periódu tohto objektu, pretože sa na základe nej mohli dozvedieť viac o jeho vlastnostiach. Takáto dlhá perióda spolu z dlhodobou premennosťou v rtg oblasti robí tento útvar veľmi čudným. Pre vysvetlenie takýchto parametrov sú vlastne len dve možnosti. Zdroj môže byť poháňaný akreačným diskom alebo silným magnetickým poľom.
Objekt 1E161348-5055 by mohol byť pokojne osamoteným magnetarom. Tieto totiž tvoria podtriedu vysoko magnetických neutrónových hviezd, poznáme ich sotva 12. V tom prípade magnetické siločiary pôsobia ako brzda a brzdia rotáciu hviezdy. Obyčajne rotujú niekoľko krát za minútu. Pokiaľ sa teda 1E161348-5055 točí raz za 6,67 hodiny, muselo by magnetické pole pôsobiace sotva 2000 rokov naberať nereálnych hodnôt. Pokiaľ by zbytkový materiál po vybuchnutej hviezde vytvoril disk, prispieval by spolu s magnetickým poľom k spomaleniu rotácie pozostatku. Takýto scenár ae doposiaľ nebol pozorovaný a môže to v konečnom dôsledku poukázať na nový typ vývoja neutrónových hviezd. Je tu aj možnosť, že perióda 6,67 hodiny je orbitálnou periódou binárneho systému. To by ale znamenalo, že po výbuchu supernovy sa podarilo vytvoriť hviezdu s veľmi malou hmotnosťou. Pozorovaním sme schopný zachytiť spoločníka hviezdy s hmotnosťou jeden polovice Slnka, prípadne i menšej hmotnosti. Ale 1E161348-5055 môže byť dokonca aj celkom novým prípadom nízko hmotného X-ray binárneho systému v počiatočnom stave. Teda miliónkrát mladším ako bežne X-ray binárne systémy s menej hmotnými spoločníkmi.
Mladosť objektu ale nie je jedinou zvláštnosťou. Cyklické zmeny sú omnoho výraznejšie ako pri ostatných nízko hmotných X-ray binárnych systémoch. To vyžaduje vytvorenie predstavy s niekoľkými neobvyklými spôsobmi kŕmenia neutrónovej hviezdy. Takéto správanie sa môže vysvetliť napríklad dvojitá akreácia. V tom prípade by kompaktný objekt zachytával zbytok vetra trpaslíčej hviezdy (akreácia vetrom) a súčasne vyťahuje materiál z vonkajších vrstiev svojho spoločníka (akreácia diskom). Takýto neobvyklý spôsob teoreticky môže fungovať v ranných fázach života menej hmotných X-ray binárnych systémoch, pri ktorých dominujú počiatočné efekty, najmä dráhová excentricita.
EAI
