V čas, keď vo vesmíre skončil tzv. temný vek (dark age) začali vznikať prvé jasné objekty. Bol to začiatok vesmíru v takej podobe ako ju poznáme v súčasnosti.
Pomocou sondy FUSE (Far Ultraviolet Spectroscopic Explorer) na palube ktorej je umiestnený UV spektrometer sa uskutočnili priame merania ionizujúceho žiarenia z trpasličej galaxie. Pozorované ionizujúce žiarenie pochádza z obdobia pred vznikom hviezd. Výsledky by mali odhaliť tajomstvo ranného vývoja vesmíru a určiť, či prvé vo vesmíre vznikali hviezdy, alebo iné objekty. Ako aj vypovedať, kedy a ako skončil tmavý vek vesmíru. Predpokladá sa, že trpasličie galaxie sú pozostatkami ranného vesmíru. Obsahujú množstvo plynu a prachu ale relatívne málo hviezd. Niektoré počítačové simulácie poukazujú na to, že zlučovaním trpasličích galaxií vznikali súčasné veľké galaxie. Ak je naozaj tomu tak, tak potom trpasličie galaxie predstavujú akási skamenelé galaktické formy – vesmírne fosílie.
Na pozorovanie bola vybraná galaxia Haro 11, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti približne 281 miliónov svetelných rokov. Nájdeme ju v súhvezdí Sochár. Analýza získaných dát ukázala, že 4 až 10 % ionizujúceho žiarenia uniká z galaxie do medzigalaktického priestoru. Ionizujúce žiarenie je produkované horúcimi hviezdami nachádzajúcimi sa v galaxii. Poznanie priebehu ionizácie je veľmi dôležité pre pochopenie vývoja štruktúr v rannom vesmíre. Jeho hodnota a priebeh určuje, ako ľahko dochádzalo k formovaniu hviezd a galaxií. A totiž, veľké množstvo ionizovaného plynu znižuje možnosť chladnutia, a rýchlosť chladnutia ovplyvňuje schopnosť plynu tvoriť hustejšie štruktúry. Horúci plyn má veľmi malú pravdepodobnosť vytvárať akékoľvek štruktúrne prejavy ako sú napríklad hviezdy. Preto nám poznanie histórie ionizácie môže odhaliť kedy sa začali tvoriť prvé svietiace objekty.
V čase, keď náš vesmír vznikol (13,7 mld. rokov) bol spočiatku veľmi horúci pre svetlo a to nemohlo svietiť. Materiál ranného vesmíru bol úplne ionizovaný. Bol rozbitý na jednotlivé elektróny a atómové jadrá, ktoré svetlo rozptyľovali podobne ako ho na Zemi rozptyľuje hmla. Postupne ako sa vesmír rozpínal, chladol, a jednotlivé častice sa začali spájať. Vznikali tak neutrálne atómy. To bolo obdobie rekombinácie. V tomto období sa žiarenie oddelilo od hmoty. Pozostatky obdobia rekombináce môžeme v súčasnosti pozorovať ako kozmické mikrovlnné žiarenie – reliktné žiarenie. Podľa všeobecne prijímaných modelov nastalo obdobie rekombinácie pred 12,5 až 13 miliardami rokov. V tomto období začali pravdepodobne vznikať prvé galaxie a skupiny galaxií. Pozorovanie družice FUSE teda môže mať významný dopad na súčasnú kozmológiu a pravdepodobne ju aj významne ovplyvní.
