Rontgenový satelit CHANDRA zachytil vzdialené galaxie v ktorých dochádza k intenzívnej tvorbe hviezd. Príčinou tejto intenzívnej hviezdotvorby sú vzájomné zrážky galaxií v ranných etapách vývoja vesmíru.
Predpokladá sa, že v týchto útvaroch mohli vzniknúť aj tie najväčšie čierne diery vo vesmíre. Kombináciou rtg pozorovaní s pozorovaniami v submilimetrovej a optickej oblasti sa zistilo, že niektoré veľmi svietivé dospievajúce galaxie a ich čierne diery prekonali pred 10 miliardami rokov fázu mimoriadne rýchleho vývoja a rastu. Tento jav je viditeľný len pri niektorých galaxiách a preto sa predpokladá, že ide pravdepodobne o začiatok zrodu kvazarov. Kvazary sú jedny z najenergetických objektov vo vesmíre a obsahujú najväčšie a najaktívnejšie čierne diery vo vesmíre.
„Mimoriadne veľké vzdialenosti týchto galaxíí nám pomáhajú nazrieť v čase naspäť a získať tak predstavu ako terajšie najväčšie galaxie vyzerali, keď vznikala väčšina ich hviezd a rodili sa čierne diery,“ povedal David Alexander z University of Cambridge, UK.
Študované galaxie označujeme pod názvom submilimetrové galaxie. Poprvýkrát ich identifikoval James Clerk Maxwell submillimeter telescope (JCMT) na Mauna Kea, Kailua, Hawaii. Submilimetrové pozorovania spolu s optickými údajmi získanými na Keck observatory, naznačujú, že tieto galaxie obsahovali neobvyklo veľké množstvá plynu. Z plynu sa v každej galaxii vytvorili hviezdy obrovskou rýchlosťou, a to jedna hviezda za deň. V súčasnosti sa hviezdy tvoria 100 krát pomalšie. Pozorovania CHANDRA X-Ray observatory ukazujú, že v tom istom čase sa v týchto galaxiách vytvorili aj supermasívne čierne diery. Submilimetrové galaxie sú veľmi slabé a tak musú CHANDRA získavať tie najhlbšie snímky vesmíru.
„Čím hlbšie snímky CHANDRA získava, tým úžasnejšie veci objavujeme,“ povedal Niel Brandt, Penn State University, University Park.
Údaje získané satelitom CHANDRA ukazujú, že čierne diery obklopuje hustý závoj plynu a prachu. Pravdepodobne ide o materiál, ktorý čierne diery ešte len pohltia. Pozorovania HST ukazujú, že väčšina submilimetrových galaxií tvorí v skutočnosti páry galaxií, ktoré navzájom interagujú a zlučujú sa. Počítačové simulácie ukazujú, že toto zlučovanie ženie plyn do centrálnych častí galaxie a práve to je spúšťacím mechanizmom tvorby nových hviezd a zároveň poskytuje materiál pre centrálnu čiernu dieru.
Získané údaje a ich následné analýzy nám pomôžu pochopiť spojitosť medzi hmotnosťami hviezd v centrálnych oblastiach veľkých galaxií a veľkosťou ich centrálnych supermasívnych čiernych dier.
Zdroj: EAI
