Veľmi zaujímavý úlovok sa podaril Spitzerovmu ďalekohľadu. Pri prehliadke zrážajúcich sa galaxií objavil v ich jadrách obrovské mračná kryštalického kremíka, ktorý na Zemi poznáme ako kremeň.
Vzájomne popreplietané jadrá galaxií poskytli nevšedný a nádherný pohľad na „trblietajúce“ sa čiastočky silikátových zrniečok v jadrách zrážajúcich sa galaxií. Niektorí astronómovia prirovnali pozorované štruktúry rozdrvenému gigantickému poháru. I keď v našej planetárnej sústave nie je pozorovanie silikátových častíc výnimkou (naposledy boli zaznamenané na kométe Tempel 1 počas impaktu sondy Deep Impact), je to vôbec prvýkrát, čo ich pozorujeme mimo našej Galaxie. „Veľmi sme sa čudovali, keď sme objavili kremíkové zrná v centrách tak agresívnych miest.“ povedal Dr. Henrik Spoon z Cornellovej univerity. „Kremík je veľmi krehký materiál, ktorý sa veľmi rýchlo rozpadá, ale pravdepodobne hviezdne zániky v ich bezprostrednej blízkosti spôsobujú ich zhutnenie a tým aj ich dlhšie prežitie vo veľmi agresívnom prostredí.“ Objav kremíkových zŕn pomôže astronómom lepšie porozumieť vývoju galaktických sústav, vrátane tej našej, ktorá sa o niekoľko miliárd rokov zrazí s galaxiou v Androméde.
V centrách zrážajúcich galaxií teda zúri ako by veľká piesočná búrka. Silikátové materiály obsiahnuté v jadrách galaxií sa ti zhutňujú a vplyvom vysokej teploty a tlaku sa tak vytvára kremeň. Odkiaľ pochádza toľko kremeňa? Astronómovia sa domnievajú, že hlavným zdrojom silikátov sú masívne hviezdy v centrách galaxií. Spoon a jeho tím sú toho názoru, že sa silikátový materiál dostal do priestoru pri výbuchoch supernov. Keďže je ale kremík veľmi krehkým materiálom, ktorý je navyše neustále bombardovaný energetickými časticami, sú v tomto prostredí veľmi nestále a čoskoro sa rozpadajú. Takže to čo pozorujeme je iba chvíľková záležitosť. <br>\r\nPozorované galaxie sa od tej našej veľmi líšia. Sú mimoriadne zaprášené a veľmi jasné v IR oblasti spektra. Ich rozhádzané jadrá sú poznačené intenzívnou hviezdotvorbou. Niektoré z nich majú vo svojich centrách masívne čierne diery. Spitzerov IR spektrograf objavil silikátové čiastočky v 21 galaxiách zo 77 študovaných. Vzdialenosti týchto galaxií (Ulirgs) sú od 240 miliónov do 5,6 miliardy svetelných rokov.
