Zaujímavé rozmary supernovy

Niektoré pozorované supernovy sa podľa astronómov správajú veľmi záhadne. Dôvodom ich chovania by mohla byť prítomnosť ďalšej zložky, ktorá by mohla supernove pred výbuchom ukradnúť časť hmoty.

Astronómovia sa dôkladným štúdiom snažia vysvetliť zvláštne, chameleónske, chovanie niektorých supernov. Zdá sa, že za takéto chovanie môže druhá hviezda v binárnom systéme, ktorá pred záverečným výbuchom ukradne supernove väčšinu jej vodíka.

Supernovy sú hviezdy, ktoré na konci svojho života vybuchnú a zrútia sa. Podľa priebehu ich rozdeľujeme na dva typy. Supernovy typu I a supernovy typu II. Supernovy typu I neobsahujú vodík, supernovy typu II vodík obsahujú. Práve pri pozorovaní niektorých supernov typu II zrazu tento vodík zmizol. Bolo to pri pozorovaní supernovy  SN2001ig. Táto zmena je veľmi ojedinelá a tak bola pre podobné prípady vytvorená celkom nová trieda supernov, známa ako typ IIb. Toto zvláštne chovanie ale nie je celkom bez pravidiel. Prvá supernova typu IIb bola objavená už roku 2004 na snímkach HST a ďalekohľadu Keck na Havaji. Táto supernova, nazvaná SN1993J, bola v skutočnosti objavená už roku 1993, ale na základe nových pozorovaní v roku 2004 bola preradená z triedy II do triedy IIb. Zmiznutie vodíku sa v súčasnosti vysvetľuje prítomnosťou ďalšej hviezdy v blízkosti supernovy. SN1993J leží v galaxii M81 vo vzdialenosti iba 11,8 milióna svetelných rokov.

Nové výskumy potvrdzujú, že supernova  SN2001ig mala pravdepodobne spoločníka. Podľa  Stuarta Rydera, Anglo-austrálske observatórium v Austrálii, ktorý uskutočnil nové pozorovania, je potrebné prehodnotiť spôsob klasifikácie supernov, najmä s ohľadom na ich počiatočný vznik a vývoj.

Supernovu  SN2001ig nájdeme na južnej pologuli v súhvezdí Žeriav. Nachádza sa v špirálovej galaxii  NGC 7424 vo vzdialenosti 40 miliónov svetelných rokov.

Ako sa na posledné dni supernovy SN2001ig pozerajú astronómovia? Najskôr vybuchla ako supernova mohutná hviezda, ktorú astronómovia nazývajú Wolf-Rayetova hviezda. Tento typ hviezd je známy svojim silným hviezdnym vetrom. Grafitačná sila druhej hviezdy potom odtrhla od vybuchujúcej hviezdy ďalší materiál. A to sa v tejto sústave stáva každých 40 rokov, keď sa ich dráhy vzájomne priblížia. Takto došlo aj k prenosu materiálu, nie len vodíka, rozptýleného okolo SN2001ig. Táto distribúcia v špirálovom modely sa dá dobre objasniť len v tom prípade, keď má doprovodná hviezda excentrickú dráhu.

Tento proces by spôsobil zmeny v rádiovom žiarení supernovy, čo Ryderov tím pozoroval austrálskym rádioteleskopom ATCA. Po troch rokoch od výbuchu pozorovali zbytky supernovy astronómovia pomocou ďalekohľadu Gemini na observatóriu ESO v Chile. Rozptylujúce sa trosky supernovy odhalili žltozelený objekt. Ryder je na základe spektroskopických pozorovaní presvedčený, že je to práve spoločník supernovy. Podľa neho je objekt príliš červený na to, aby išlo o ionizovaný vodík a príliš modrý aby išlo o pozostatok supernovy. Tvrdí, že hmotnosť spoločníka je niekde medzi 10 až 18 hmotnosťami Slnka.

Ryder chce so svojim týmom preskúmať pomocou ďalekohľadu Gemini pozostatky supernov, ktoré vybuchli v posledných piatich rokoch a zamerať sa tak na hľadanie hviezdnych spoločníkov týchto objektov.

ESO

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *