darksunset2.jpgdarksunset4.jpgdarksunset1.jpgdarksunset3.jpg

Dávna atmosféra Mesiaca

Z najnovšej štúdie vyplýva, že okolo mladého Mesiaca sa pred 3 – 4 miliardami rokov vytvorila atmosfére. Vytvorenie atmosféry mala na svedomí intenzívna vulkanická činnosť, keď miestne vulkány chrlili viac plynov ako dokázalo z Mesiaca uniknúť.

 

Keď sa v súčasnosti pozeráme na Mesiac, vidíme na ňom tmavé a svetlé časti povrchu. Tmavé časti predstavujú mesačné moria a sú tvorené vulkanickými bazaltami. Tieto útvary sú impaktnými panvami, ktoré v čase, keď bolo vnútro Mesiaca ešte horúce generovalo výtrisky horúcej magmy, ktorá sa následne rozlievala po povrchu Mesiaca v okruhu niekoľkých sto kilometrov. Z analýzy mesačných vzoriek dopravených na Zem v rámci misií Apollo vyplynulo, že magmatická látka na povrch vynášala veľké množstvo plynov ako je oxid uhoľnatý, vodná para, sírnaté pary a ďalšie látky. Astronómovia vypočítali množstvo plynov, ktoré uniklo pri erupciách lávy a zistili, že sa tieto plyny sústredili okolo Mesiaca a vytvorili na prechodný čas atmosféru. Atmosféra bola najhustejšia v čase maxima sopečnej činnosti, čo bolo zhruba pred 3,5 miliardami rokov. Atmosféra na Mesiaci vydržala približne 70 miliónov rokov a postupne unikla do vesmíru.

K dvom najväčším výronom plynu pritom došlo v čase, keď rozžeravená láva zaplavila Mare Serenitatis a Mare Imbrium. To sa stalo zhruba pred 3,8 až 3,5 miliardami rokov. Okraje týchto lávových polí navštívili astronauti z misií Apollo 15 a 17. Astronauti v miestach pristátia odobrali vzorky, ktoré nie len umožnili určiť vek erupcií ale zároveň obsahovali dôkazy o prítomnosti plynov uvoľňujúcich sa pri veľkých erupciách mesačnej lávy.

Nový obraz Mesiaca má závažné dopady na jeho budúci výskum. Analýza, ktorú uskutočnil Debra Needham a David Kring, klasifikovala zdroje, ktoré boli v trvalo zatienených a studených oblastiach uložené a to v okolí mesačných pólov uložené. Tieto zdroje tak môžu slúžiť ako surovinová základňa pre stále obývateľné mesačné základne. Práve tieto zdroje, depozity ľadu, môžu astronautom poskytnúť kyslík na dýchanie a materiál pre pohon vesmírnych lodí a to nie len pri ďalšom výskume Mesiaca ale aj pre operácie vo vzdialenejšom priestore.

Počas posledných desiatich rokov nabralo pátranie po kvapalných látkach vo vnútri Mesiaca ako aj na jeho povrchu na intenzite. Tieto látky môžu predstavovať kľúč k zloženiu materiálu z ktorého sa postupnou akreáciou sformovala Zem ale aj Mesiac. Zároveň tieto látky pomôžu k udržaniu a rozvoju kozmických aktivít v rámci pilotovaných letov. Okrem toho výsledky získané robotmi ako je napríklad Resource Prospector (NASA) vyvíjanými za účelom výskumu základných vlastností a rozloženia zásob ľadu, môžu slúžiť pre vedeckú analýzu a ďalšie využitie.

Zdroj: ČAS

 

 

 

 

Joomla templates by a4joomla