darksunset2.jpgdarksunset3.jpgdarksunset1.jpgdarksunset4.jpg

Ako dlho bude Zem obývateľná?

Dĺžka obývateľnosti našej planéty závisí od vzdialenosti od Slnka a na teplote, ktorá umožňuje existenciu kvapalnej vody na jej povrchu. Podľa najnovších údajov bude naša planéta obývateľná ešte zhruba 1,75 miliardy rokov.

Pomocou výpočtov a modelovania hviezdneho vývoja našej hviezdy bolo vypočítané, kedy sa už naša planéta nebude nachádzať v obývateľnej zóne a podmienky na jej povrchu už nebudú vhodné na zaistenie obývateľnosti. Podľa výpočtov bolo zistené, že naša Zem prestane byť obývateľná v období od 1,75 až 3,25 miliardy rokov od súčasnosti. V tomto čase sa Zem sa ocitne v tzv. horúcej zóne s povrchovou teplotou tak vysokou, že sa voda v moriach a oceánoch vyparí. Táto udalosť bude znamenať vyhynutie všetkého života na našej planéte. Samozrejme podmienky pre život človeka a ďalšie zložité organizmy sa stanú nevhodnými už oveľa skôr. Ľudstvo sa dostane do problémov už pri malom zvýšení teploty. Tieto blížiace sa zmeny podmienok budú schopné prežiť iba mikroorganizmy v bezpečných úkrytoch s vhodnými podmienkami.

Keď sa pozrieme do minulosti o rovnaký časový úsek, zistíme, že v tom čase na Zemi existoval iba bunečný život. Hmyz sa na Zemi objavil pred 400 miliónmi rokov, dinosaury pred 300 miliónmi rokov  kvitnúce rastliny pred 130 miliónmi rokov. Moderný človek obýva našu planétu iba posledných 200 000 rokov. Ako vidíme, cesta k inteligentnému životu je pomerne dlhá.

 

Dĺžka obývateľnosti planét je veľmi dôležitá, pretože nám hovorí o možnostiach vývoja zložitých organizmov, ktoré vyžadujú dlhodobú existenciu obývateľného prostredia. Pohľad na zmeny obývateľnosti predstavujú dôležitý faktor, pretože nám umožňujú skúmať potenciál planét hostiť život a pochopiť vývojovú etapu hviezd, pri ktorých môže život existovať aj inde v našej Galaxii. Veľká časť živých organizmov na Zemi už zanikla, takže údaje nie sú konkrétne, avšak vieme, že zložitejšie inteligentné druhy ako ľudstvo sa nemôžu objaviť behom niekoľkých miliónov rokov, pretože ich vývoj na Zemi trval 75 % doby obyvateľnosti planéty. Myslíme si, že podobný priebeh bude mať vývoj života i na iných miestach vo vesmíre.

Vedci porovnali Zem s planétou Mars a ôsmymi exoplanétami, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v obývateľnej zóne materských hviezd. Zistilo sa, že planéty obiehajúce okolo menej hmotných hviezd zostávajú v obývateľnwj zóne omnoho dlhší čas. Jednu z planét pri ktorej bol aplikovaný tento model, je exoplanéta Kepler 22b, ktorá môže v obývateľnej zóne stráviť 4,3 až 6,1 miliardy rokov. Ešte prekvapivejšie je zistenie, že exoplanéta Gliese 581d môže existovať v obývateľnej zóne 42,4 až 54,7 miliardy rokov. Tieto planéty tak môžu mať priaznivé podmienky pre život až 10 krát dlhšie ako je v súčasnosti vek Slnečnej sústavy. Predpokladá sa, že v okruhu 10 svetelných rokov existujú obývateľné planéty, čo predstavuje z astronomického hľadiska veľmi blízku vzdialenosť. Avšak z hľadiska dosažiteľnosti súčasnými technológiami hovoríme o dosažiteľnosti v dĺžke stoviek tisíc rokov.

Pokiaľ by ľudstvo potrebovalo nutne opustiť Zem a letieť na inú planétu, pravdepodobne najlepším riešením by bola planéta Mars. Nachádza sa veľmi blízko a zostane v obývateľnej zóne až do konca života Slnka, to jest ďalších 6 miliard rokov od súčasnosti:

Zdroj: Čas

 

 

 

Joomla templates by a4joomla