darksunset4.jpgdarksunset2.jpgdarksunset3.jpgdarksunset1.jpg

Voda na trpasličej planéte Ceres

Európske vesmírne observatórium Herschel objavilo prítomnosť vodnej pary v okolí trpasličej planéty Ceres. Je to prvý potvrdený prípad jednoznačnej detekcie vody na telese v oblasti hlavného pásu asteroidov.

 

Trpasličia planéta Ceres má priener 950 km a je najväčším telesom v hlavnom pásme asteroidov, ktorý sa nachádza medzi dráhami planéty Mars a Jupiter. Na rozdiel od ostatných asteroidov hlavného pásu má Ceres takmer kruhový tvar a spolu s Plutom a ďalšími tromi telesami z Kuiperovho pásu patrí medzi trpasličie planéty.

Ceres je diferencovaným telesom a predpokladá sa, že má kamenné jadro a ľadový vonkajší plášť. Čo je veľmi dôležité najmä z hľadiska dôsledkov pre pochopenie vývoja Slnečnej sústavy. Keď naša Slnečná sústava vznikala, jej centrálne oblasti boli príliš horúce na to, aby sa tu skondenzovala voda. To sa týka najmä oblasti, kde v súčasnosti obiehajú planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Z tohto dôvodu je preto jasné, že na povrch týchto planét bola voda dopravená v priebehu dlhej periódy, zhruba pred 3,9 miliardami rokov, kedy dochádzalo k početným dopadom komét a asteroidov na povrch vytvorených planét. O kométach vieme, že obsahujú zásoby vodného ľadu. Voda v oblasti pásma asteroidov bola pozorovaná pri náznakoch kometárnej aktivity. Avšak žiadna rozhodujúca detekcia nebola uskutočnená. Teraz však na základe použitia prístroja HIFI (Heterodyne Instrument for the Far Infrared) umiestneného na palube kozmického observatória Herschel, ktorý uskutočňuje pozorovania v oblasti IR žiarenia zaznamenali astronómovia prítomnosť vodnej pary uvoľnenej z povrchu ľadom pokrytého telesa.

Observatórium Herschel nebolo schopné získať fotografie trpasličej planéty Ceres, astronómovia však dokázali zo získaných údajov odvodiť rozloženie zdrojov vody na povrchu Ceresu a to na základe pozorovaných zmien počas deväťhodinovej rotačnej periódy telesa. Bolo zistené, že takmer všetka vodná para vychádza z dvoch miest na povrchu. Predpokladá sa, že každú sekundu unikne približne 6 kg vodnej pary.

Najpravdepodobnejším vysvetlením produkcie vodnej pary je sublimácia ľadu, ktorý je zahrievaný a priamo prechádza do plynnej fázy. To znamená, že tento jav je veľmi podobný ako pri kométach. Dve aktívne oblasti sú približne o 5 % tmavšie ako okolitý povrch. Sú teda schopné absorbovať viac slnečného žiarenia. To vedie k zahrievaniu oblasti a k následnej sublimácii malých zásobníkov vodného ľadu. Alternatívnou možnosťou je výskyt gejzírov v dôsledku ľadového vulkanizmu (kryovulkanizmus), ktorý by hral určitú funkciu v aktivite trpasličej planéty.

Na základe predchádzajúcich výskumov sa predpokladá, že približne 25 % hmotnosti Ceresu môže predstavovať voda. Podrobnejšie informácie o Cerese sa už onedlho dozvieme. K trpasličej planéte Ceres sa blíži sonda Dawn (NASA), ktorá by mala byť navedená na obežnú dráhu okolo telesa začiatkom roka 2015. Sonda uskutoční detailné mapovanie povrchu a bude tiež zisťovať akým spôsobom  je generovaná táto vodná aktivita a ako sa postupne mení.

Zdroj: ESA

 

 

 

 

Joomla templates by a4joomla