darksunset2.jpgdarksunset4.jpgdarksunset1.jpgdarksunset3.jpg

TRAPPIST-1 – nestabilný systém?

 TRAPPIST-1 je veľmi drobnou hviezdičkou, ktorej hmotnosť dosahuje iba 8 % hmotnosti Slnka. Svojou veľkosťou sotva prevyšuje planétu Jupiter. Sústavu nájdeme v súhvezdí Vodnár iba 38,8 svetelných rokov od Zeme. Podľa posledných štúdií sa však zdá, že systém je nestabilný.

 

Astronómovia sa pritom domnievajú, že práve takto malé hviezdy môžu mať vo svojom okolí množstvo planét podobných Zemi. To znich samozrejme robí dobré ciele na hľadanie mimozemského života. Hviezdy ako je TRAPPIST-1 vydávajú veľmi málo energie. Pokiaľ na povrchu planét v takomto systému má existovať voda v kvaplanom stave, musia planéty centrálnu hviezdu obiehať oveľa bližsie ako je tomu v prípade Slnečnej sústavy.

Všetky objavené planéty sú veľkosťou podobné Zemi, resp. sú o niečo menšie. Ich obežné doby sú veľmi krátke: 1,51 dňa, 2,42 dňa, 4,04 dňa, 6,06 dňa, 9,21 dňa, 12,35 dní a 20 dní. Tri zo siedmich planét sa nachádzajú v obývateľnej zóne. To znamená, že na ich povrchu by sa mohli nachádzať oceány. Tým sa samozrejme zvyšuje šanca na existenciu života na týchto telesách. V tomto systéme sa tak nachádza doposiaľ najvyšší počet planét s veľkosťou podobnou veľkosti Zeme a zároveň najviac planét na povrchu ktorých by sa mohla nachádzať voda v tekutom stave. Planetárny systém bol objavený pomocou tranzitov jednotlivých planét popred disk centrálnej hviezdy. Pomocou tejto metódy bolo potvrdené, že minimálne 6 planét tohto systému sa svojou veľkosťou a teplotami na povrchu porovnateľnými so Zemou.

Simuláciami sústavy sa však zistilo, že systém TRAPPIST-1 je v nestabilnom stave. Počas simulácií sa ukázalo, že sa jednotlivé planéty zrútia jedna na druhú a to len za niečo menej ako milión rokov. Je však veľmi nepravdepodobné, že by sme systém zachytili „tesne“ pred tým ako sa rozpadne a tak musí existovať nejaký dôvod, alebo mechanizmus, prečo zostáva stabilným.

Dr. Tamayo a jeho tím pravdepodobne zistili, prečo sa systém nerozpadol. Je to vďaka skutočnosti, že sa planéty TRAPPIST-1 nachádzajú takzvanom rezonančnom reťazci, ktorý silne stabilizuje celý systém. V rezonančnom reťazci sú pomery obežných dôb medzi planétami  celými číslami. K príkladom rezonancií obežných dôb nemusíme zasa chodiť až tak ďaleko. Napríklad planéta Neptún obehne Slnko tri krát a trpaslíčia planéta Pluto za rovnaký čas dvakrát. Samozrejme táto skutočnosť je pre Pluto životne dôležitá, pretože bez tejto rezonancie by Pluto neexistovalo. Dráha Neptúnu a Pluta sa totiž pretína a ak by ich obežné doby neboli vo vzájomnej rezonancii, tak by skôr či neskôr dôšlo k ich zrážke. Vďaka rezonancii sa však polohy týchto planét navzájom voči sebe opakujú. Pokiaľ zvizualizujeme systém planét TRAPPIST-1 zistíme, že všetkých sedem planét je vo vzájomnom rezonančnom reťazci. Je to veľmi pozoruhodná konfigurácia, pretože vzájomné pomery obežných dôb planét systému vytvárajú pri svojom pohybe neustále sa opakujúci vzor. Svojim spôsobom tieto rezonančné „frekvenčné“ pomery pripomínajú hru na hudobný nástroj.

Dr. Tamayo a jeho tím testoval a simuloval systém TRAPPIST-1 pomocou superpočítačového klastra spoločnosti CITA (Canadian Institute for Theoretical Astrophysics).

Zdroj: Sci-News.com

 

 

 

 

 

Joomla templates by a4joomla