darksunset1.jpgdarksunset3.jpgdarksunset4.jpgdarksunset2.jpg

Najväčšie astronomické udalosti v roku 2016

Rok 2016 bol pre astronómiu vzrušujúcim rokom. Boli experimentálne objavené gravitačné vlny a boli získané nepriame dôkazy existencie hmotnej planéty za dráhou Pluta. Samozrejme gravitačné vlny neboli jediným objavom tohto roku. Ďalšími významnými objavmi boli objavy extrasolárnych planét, ktorých v súčasnosti poznáme už niekoľko tisíc. Významným objavom bolo aj objavenie cudzieho sveta nachádzajúceho sa v zelenej zóne a vo vzdialenosti iba 4,2 svetelného roka.

Deviata planéta?

Astronómovia z kalifornskej univerzity CALTECH študovali dráhy niektorých vzdialených telies Kuiperovho pásu a zistili, že dráhy šiestich sledovaných objektov vykazujú anomálie. Tieto anomálie pravdepodobne spôsobuje väčšie neznáme teleso, ktoré na ne pôsobí svojou gravitáciou. Podobným spôsobom bola v minulosti objavená aj planéta Neptún. Podľa výpočtov by planéta mohla byť približne 10-krát ťažšia ako Zem a jej priemer by mohol byť 2 až 4 násobne väčší ako priemer Zeme. Hypotetická planéta by sa mohla nachádzať ďaleko za dráhou Neptúna, vo vzdialenosti až 1 200 AU. Jeden obeh okolo Slnka na tejto planéte tak môže trvať až 15 000 pozemských rokov.

Gravitačné vlny

Vedcom sa prvýkrát v histórii podarilo zachytiť signál gravitačných vĺn, ktoré na Zem prileteli po masívnej kolízii dvoch čiernych dier vzdialených 1,3 miliardy svetelných rokov. Tento objav znamená, že vedci budú môcť skúmať vesmír z novej perspektívy – pomocou gravitácie. Vedci tak budú môcť nazrieť priamo do čiernych dier, skúmať podivné neutrónové hviezdy či pátrať po tajomnej tmavej hmote, o ktorej stále prakticky nič nevieme. Nemali by chýbať ani nové poznatky o vzniku vesmíru. „Detekovali sme gravitačné vlny,“ vyhlásil slávnostne hneď na úvod tlačovej konferencie David Reitze, riaditeľ observatória LIGO. Tento teleskop sa nachádza na dvoch miestach v USA, obe zariadenia majú ramená v tvare L dlhé 4 kilometre a ich výstavba trvala 25 rokov. Vedcom sa počas roka opätovne podarilo zachytiť gravitačné vlny. Je to dôkaz, že ich prvá detekcia nebola náhodná.

Tabbiho hviezda

Vo februári 2016 vzbudila senzačnú pozornosť hviezda KIC 8462852, ktorá je známa pod menom Tabbiho hviezda. KIC 8462852 sa správa veľmi zvláštne, jej jasnosť klesá a stúpa nevysvetliteľným spôsobom v rôznych dĺžkach a v rôznych amplitudach. Jedným z vysvetlení je, že by energiu hviezdy mohla využívať mimozemská civilizácia, ktorá okolo hviezdy vybudovala tzv. Dysonovú sféru. Ďalšie pozorovanie hviezdy, familiárne nazývanej Tabby podľa jej objaviteľky Tabethy Boyajianovej, nepriniesli nijaké náznaky činnosti mimozemských civilizácií, ale na náhle poklesy intenzity jej svetla naďalej neexistuje vysvetlenie.

Kepler objavil viac ako 1000 exoplanét

NASA v máji minulého roka ohlásila, že Keplerov teleskop objavil 1284 nových exoplanét. Ide o najväčšie jednorazové navýšenie počtu planét v dejinách. Pomerne veľa z nich môže byť obývateľných, pričom približne 550 z nich sa veľkosťou podobá Zemi, ich povrch by teda mal byť kamenný. Tento objav takmer zdvojnásobuje počet doteraz potvrdených planét. Prvú exoplanétu sme objavili v roku 1992, po navýšení ich v tejto chvíli registrujeme už 3406 (nachádzajú sa v 2500 planetárnych systémoch).

 

Tmavá hmota ostáva nepolapiteľná

 

Rok 2016 bol pre tmavú hmotu veľmi neúspešným rokom. Podstatu tmavej hmoty a tmavej energie sa nepodarilo objasniť. Tak isto zlyhalo hľadanie slabo interagujúcich masívnych častíc (WIMPs) bolo neúspešné. Podzemné detektory v Južnej Dakote, tzv. veľké podzemné xeónové detektory nezaregistrovali žiadny prejav častíc známych ako WIMPs. Navyše arktické observatóriu známe pod menom IceCube nepotvrdilo existenciu štvrtého typu neutrína.

Exoplanéta v susedstve Slnka

V auguste 2016 bola objavená pri hviezde Proxime Centauri exoplanéta. Astronómovia doslova "na prahu" Slnečnej sústavy objavili planétu približne s hmotnosťou Zeme, ktorá obieha okolo svojej hviezdy Proxima Centauri v takzvanej obývateľnej zóne. Či si však planéta dokáže udržať podmienky vhodné pre život nie je jasné. Proxima b má pevný skalnatý povrch a je približne 1,3-krát hmotnejšia ako Zem. Okolo svojej hviezdy obehne za 11,2 pozemského dňa, obieha vo vzdialenosti sedem miliónov kilometrov, čo je len päť percent vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Proxima Centauri sa nachádza vo vzdialenosti "len o niečo málo viac ako" štyri svetelné roky od Zeme.

Veľký úspech Rosetty

Sonda Rosetta (ESA) skončila viac ako 12 rokov trvajúcu misiu. Zmĺknutie signálu sondy v riadiacom stredisku ESA v nemeckom Darmstadte potvrdilo, že Rosetta dosadla na kométu Čurjumov-Gerasimenko, ktorú skúmala. Vedci hodnotia misiu ako veľký úspech. Hlavným cieľom projektu bolo preskúmať jednu z komét a získať informácie, ktoré by vedcom pomohli poodhaliť tajomstvo vzniku Slnečnej sústavy. K cieľom patrilo aj preveriť oprávnenosť hypotézy, že život na zemský povrch dorazil práve z komét. Sonda bola navedená na obežnú dráhu okolo kométy a vysadila na jej povrch malé pristávacie puzdro Philae vybavené prístrojmi na priame skúmanie kometárneho jadra. 30. septembra 2016 dosadla na povrch kométy aj samotná sonda, čím sa jej misia skončila.

Juno na obežnej dráhe Jupitera

Družica Juno sa vydala na cestu medziplanetárnym priestorom 5. augusta 2011, keď ju do vesmíru vyniesla najsilnejšia verzia americkej rakety Atlas V. Po úspešnom navedení na orbitu Jupitera bude nasledovať 20 mesiacov trvajúca vedecká misia, ktorá by mala objasniť vnútorné zloženie planéty Jupiter a pomôcť tiež vedcom pochopiť vznik, vývoj a ďalšie princípy fungovania Slnečnej sústavy.

ExoMars úspech a neúspech

Po 7 mesiacv trvajúcej ceste vesmírom sa sonda TGO projektu ExoMars usadila na obežnej dráhe planéty Mars. Bohužiaľ lander Schiaparelli neúspešne pristál. Lander Schiaparelli mal testovať technológie pre budúcu európsku robotickú misiu na Mars. Je súčasťou väčšej medzinárodnej misie nazvanej ExoMars, ktorá pomôže pri pátraní po živote na tejto planéte. Satelit TGO bol navedený na eliptickú obežnú dráhu, z ktorej následne prešiel na kruhovú vo výške približne 400 kilometrov nad povrchom. Jeho úlohou je analýza atmosférických plynov, ktoré sú výsledkom biologických alebo geologických aktivít prebiehajúcich na planéte Mars.

Galaktická mapa od misie GAIA

Misia Gaia mapuje Mliečnu dráhu ako aj okolité galaxie. Údaje z misie umožňujú štúdium jednotlivých hviezd. V septembri 2016 boli po piatich rokoch mapovania publikované a uvoľnené prvé súbory dát. Presnosť získaných údajov je 100 krát lepšia ako doteraz najlepší katalóg. Okrem pozícií hviezd sonda Gaia merala vzdialenosti, rýchlosti pohybov jednotlivých hviez ako aj ďalšie charakteristiky. Na základe takto získaných údajov bude vytvorená doteraz najpresnejšia 3D mapa Mliečnej dráhy.

 

Prekvapenia pri Plute

Je to už viac ako rok, kedy k Plutu dorazila sonda New Horizons a odhalila svet s týčiacimi sa horami, ľadovými sopkami a rôznymi zaujímavými povrchovými útvarmi. Objavy sa nezastavili ani v roku 2016. Vedci zistili, že Pluto malo v minulosti a možno má aj v súčasnosti pod povrchom ukrytý slaný oceán. Tak isto sa zistilo, že atmosféra trpaslíčej planéty Pluto je oveľa dynamickejšia ako sa predpokladalo.

Zdroj: Sky And Telescope, NASA, ESA

 

 

 

Joomla templates by a4joomla