darksunset3.jpgdarksunset2.jpgdarksunset4.jpgdarksunset1.jpg

Fotografujeme oblohu I.

V prvej a úvodnej časti seriálu o astrofotografii si povieme ako a s čím začať fotografovať oblohu.

 

V súčasnosti existujú na trhu v podstate dva druhy fotografických prístrojov. Sú to klasické, filmové, fotoaparáty a digitálne fotoaparáty. Samozrejme, každú skupinu je možné rozdeliť ešte na nejaké tie podkategórie, ale to nie je cieľom tohto článku. Okrem týchto typov fotoaparátov je možné oblohu a objekty na nej fotografovať pomocou web kamery, alebo CCD kamery. My sa však v tomto seriály zameriame iba na klasickú, filmovú fotografiu a fotografiu pomocou digitálnych fotoaparátov. 

 

 

Snáď najjednoduchším spôsobom ako začať fotografovať oblohu, je začať so statickou fotografiou oblohy a úkazov na nej. Nepotrebujeme na to žiadne zvláštne technické zariadenia, stačí nám len jednoduchý fotoaparát, najlepšie jednooká zrkadlovka (napr. Zenit) na klasický kinofilm z vymeniteľným objektívom. Vymeniteľné objektívy nám neskôr umožnia fotografovať rôzne veľké zorné polia a tak isto môžeme samotné telo fotoaparátu použiť na fotografovanie cez ďalekohľad. Okrem fotoaparátov na kinofilm môžeme použiť aj fotoaparáty na väčší formát, napríklad na 6 x 6. Tak isto môžeme namiesto jednookej zrkadlovky použiť aj dvojokú zrkadlovku (Flexaret).

 

 

 

Ďalším veľmi potrebným parametrom fotoaparátu pre fotografovanie nočnej oblohy je možnosť zvoliť si expozíciu. Expozičné časy v astronomickej fotografii sa totiž od expozícií cez deň dosť líšia. Je preto veľmi dôležité, aby náš fotoaparát mal možnosť exponovať cez takzvaný čas T alebo B. A teda, aby sa dala uzávierka fotoaparátu otvoriť na neobmedzene dlho. Uzávierka fotoaparátu by nemala byť závislá na batériách aspoň počas exponovania časom B. Moderné autofokusové zrkadlovky sú väčšinou úplne závislé na batériách, ktoré sa pri exponovaní dlhým časom počas chladných nocí môžu rýchlo vybiť. Okrem toho je dôležité, aby sme na fotoaparát dokázali pripojiť diaľkovú spúšť (drôtenú, elektrickú). Ďalej budeme potrebovať nejaký pevný statív na ktorý pevne upevníme fotoaparát. Neodporúčajú sa používať lacné vreckové statívy, pretože vplyvom vetra môže dôjsť k znehodnoteniu fotografie.

Moderné  kompaktné automatické fotoaparáty sú pre astronomickú fotografiu takmer nepoužiteľné. Oveľa viac a najmä lepšie nám poslúžia staršie fotoaparáty ako napríklad Praktika, či Zenit.

 

 

Okrem klasických fotoaparátoch môžeme použiť aj niektoré typy digitálnych nepravých zrkadloviek. Tie sú pre našinca v celkom prijateľných cenových hladinách. Fotografovať cez takéto prístroje je ale oveľa zložitejšie, pretože nie sú stavané na takúto fotografiu. Musia tiež vyhovovať niekoľkým podmienkam, ktoré majú spoločné s klasickými fotoaparátmi. V prvom rade musí byť na nich možné otvoriť uzávierku na dlhšie expozičné časy. Mal by sa na nich dať vypnúť blesk a mala by as dať na ne umiestniť diaľková spúšť. Vo väčšine prípadov však takéto fotoaparáty nedokážu v noci efektívne zaostriť. Preto je vhodné aby náš digitálny prístroj dokázal spoľahlivo zaostrovať aj v prípade nedostatočných svetelných podmienok. Napríklad sa dá využiť bodové zaostrovanie. Zaostrovanie, ktoré je založené na princípe merania jasnosti v rámci zorného poľa je úplne nepoužiteľné. Dosť veľkou prekážkou bývajú objektívy digitálnych fotoaparátov. Tie lacnejšie nemajú vymeniteľný objektív, ale disponujú aspoň nejakým tým optickým zoomom. Tie drahšie majú vymeniteľné objektívy, avšak samotné objektívy sú ešte dosť drahé. V princípe je to ale jedno. Základom je, aby vstupná pupila objektívu digitálneho fotoaparátu mala dostatočne veľký otvor. Tým sa nám zvýši aj svetelnosť objektívu. Pokiaľ teda vlastníme takýto prístroj, môžeme ho, s určitými obmedzeniami, použiť na fotografiu nočnej oblohy.

 

 

Jednooké zrkadlovky sú vybavené základnými objektívmi s ohniskovou vzdialenosťou okolo 50 mm. Ich zorné pole v uhlopriečke dosahuje približne 47 °. Okrem toho majú takéto objektívy pomerne vysokú svetelnosť (1:2, 1:1.4), čo je pre účely astrofotografie veľmi výhodné. Pomocou takéhoto objektívu môžeme úspešne zachytiť jednotlivé súhvezdia, stopy hviezd, meteory, oblohu pri súmrakoch, časti mliečnej dráhy, polárnu žiaru, či dokonca zodiakálne svetlo. Ak chceme zachytiť rozsiahlejšie časti oblohy budeme musieť použiť širokouhlé objektívy s ohniskom 20 až 35 mm. prípadne objektívy typu rybie oko, ktoré majú zorný uhol až 180°.  Detailné časti oblohy, prípadne konjunkcie Mesiaca a planét je vhodné fotografovať objektívmi s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou (135 mm, 200 mm, 300 mm). Potrebnú ohnisková vzdialenosť zvolíme podľa uhlovej vzdialenosti, alebo uhlového rozmeru objektu, teda vlastne kompozície, ktorú chceme vytvoriť. Ak je fotografovaný objekt nízko nad obzorom, môžeme do záberu zahrnúť aj jeho časť, prípadne aj rôzne objekty krajiny.

Vhodné digitálne fotoaparáty bývajú vybavené objektívom podobných vlastností. Ak vlastníme digitálny fotoaparát s vymeniteľným objektívom, o to lepšie. Ak nie, musíme si jednotlivé objektívy nasimulovať pomocou optického zoomu. Svetelnosť objektívov digitálnych fotoaparátov však býva mnohokrát menšia ako pri klasických základných objektívoch. Najmä objektívy z menšími vstupnými pupilami sú nepoužiteľné.

 

 

 

 

Joomla templates by a4joomla