V susedstve Zeme, pri Barnardovej hviezde, bola objavená extrasolárna planéta označená ako Barnardová hviezda b (Barnard b). Táto exoplanéta, ktorá obieha červeného trpaslíka je od Zeme vzdialená iba 6 svetelných rokov a bola objavená na základe merania radiálnej rýchlosti.
Na základe pozorovaní zmien v radiálnej rýchlosti sa stanovila hmotnosť extrasolárnej planéty pri Barnardovej hviezde na 3,2 hmotnosti Zeme. Túto extrasolárnu planétu preto radíme k planétam typu „Super Zem“. Priemerné povrchové teploty na tejto planéte dosahujú iba -170° C a teda v tomto prípade môžeme hovoriť aj o obrovskej ľadovej guli. Na základe týchto zistení sa začalo súdiť, že Barnard b nie je vhodnou planétou na vznik a udržanie života. Barnard b je zhruba 3,2 násobne hmotnejšia ako naša Zem, svoju materskú hviezdu obehne raz za 233 dní. Materskú hviezdu obieha vo vzdialenosti 0,4 AU, čo je približne rovnaká vzdialenosť ako je medzi Merkúrom a Slnkom. Planéta však prijíma od svojej hviezdy iba 2 % energie v porovnaní s príjmom energie, ktorú od Slnka dostáva Zem.
Na základe nedávno publikovaných štúdií výskumníkov z Villanovej Univerzity a Inštitútu vesmírnych štúdií v Katalánsku (IEEC) je však možné, že planéta má horúce železo-niklové jadro a tým pádom je vysoko pravdepodobné, že sa na Barnard b vyskytuje intenzívna geotermálna aktivita. Môžeme tak pokojne tvrdiť, že napriek tomu, že je Barnard b obrovskou ľadovou guľou, môže vďaka existencii geotermálnej aktivity podporiť a udržať život. Výsledky štúdie pritom vychádzajú z analýzy 15 ročnej vysoko presnej fotometrie Barnardovej hviezdy ako aj z novo získaných údajov. Na základe týchto údajov teda môžeme súdiť, že život na povrchu Barnard b nie je možný, avšak teoreticky je možný život vo vnútri planéty, kde geologická činnosť planéty dokáže vytvoriť vhodné podmienky na vznik a udržanie života. Situácia na planéte Barnard b by teda mohla byť podobná ako je tomu v prípade Jupiterovho mesiaca Európa, kde vďaka slapovým silám existuje pod ľadovým príkrovom oceán tekutej vody.
I keď je jasnosť planéty Barnard b veľmi nízka a súčasná technika neumožňuje priame pozorovanie planéty, neznamená to, že v blízkej budúcnosti nebudeme vedieť študovať túto planétu priamo. Ďalšia generácia ďalekohľadov vybavených adaptívnou optikov (Thirty Meter Telescope (TMT), Giant Magellan Telescope (GMT), a Extrémne veľký ďalekohľad (ELT)) by to pravdepodobne zvládla úplne ľahko. Samozrejme na rozlúštenie tajomstiev planéty Barnard b si ešte budeme musieť počkať.
Zdroj: Universe Today
