Úplné zatmenie Mesiaca

V noci z 27.07.2018 na 28.07.2018 nastane úplné zatmenie Mesiaca. Zatmenie bude pozorovateľné z nášho územia. V noci z piatka na sobotu nastane najočakávanejšie zatmenie Mesiaca posledného desaťročia. Podstatná časť úkazu prípadne na piatok neskoro večer. Pôjde o prvé úplné zatmenie Mesiaca u nás za posledné tri roky, pričom Mesiac bude prechádzať geometrickým stredom zemského tieňa. Zároveň pôjde o najdlhšie zatmenie Mesiaca v tomto storočí. Celý úkaz bude trvať 103 minút. Posledné takéto zatmenie sme mali možnosť pozorovať v júni 2011 a ďalšie podobné nastane v roku 2029.
Začiatok zatmenia nastane 27.7.2018 už o 20:25 LSEČ a to nízko nad odborom. Mesiac sa v tom čase vyhupne nad obzor, pričom počas tejto fázy bude ponorený v zemskom tieni zhruba s 35 %. Samotný začiatok úplného zatmenia nastane 21:30 s maximom 22:22 LSEČ. Koniec úplného zatmenia nastane 23:13 LSEČ a koniec čiastočného zatmenia o 00:19 LSEČ. Zo zemského tieňa Mesiac definitívne vystúpi 01:28 LSEČ.
Zatmenie Mesiaca môžeme pozorovať vždy keď je Mesiac v splne. Avšak ako všetko, tak aj v tomto prípade to nie je také jednoduché. Mesiac sa totiž musí nachádzať v takzvanom uzle svojej dráhy. Teda v bode, ktorý je priesečníkom roviny dráhy Mesiaca s ekliptikou. Naša planéta vrhá do priestoru kužeľovitý tieň, ktorý je lemovaný polotieňom. V prípade, že sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, môže dôjsť k zatmeniu Mesiaca. Veľmi dôležitú úlohu pri tom hrá aj uhlová vzdialenosť Mesiaca od jedného z dvoch uzlov jeho dráhy. V závislosti od nej tak môže dôjsť k polotieňovému, čiastočnému, alebo úplnému zatmeniu. Keďže Mesiac obieha Zem po eliptickej dráhe, raz je od Zeme ďalej, raz zas bližšie. Práve vzdialenosť Mesiaca od Zeme hrá ďalšiu významnú úlohu, ktorá určuje dĺžku trvania zatmenia. Dôvod je veľmi jednoduchý. S rastúcou vzdialenosťou od Zeme sa priemer kužeľovitého tieňa Zeme zmenšuje, a teda čím je Mesiac od Zeme ďalej, tým je zatmenie kratšie.
Počas úplného zatmenia Mesiaca si veľmi dobre všimneme, že sa Mesiac zafarbí do červena. Mesačný povrch totiž v čase zatmenia osvetľuje slnečné svetlo, ktoré sa láme v zemskej atmosfére. Modrá a fialová zložka svetelného žiarenia sa láme najviac, pričom červená zložka prechádza takmer v nezmenenej podobe. To je hlavným dôvodom červeného sfarbenia Mesiaca v čase zatmenia. Samozrejme, toto zafarbenie nie je konštantné, mení sa v závislosti od obsahu aerosolí v atmosfére planéty. Veľmi dôležitým faktorom, ktorý intenzívne vplýva na farebnosť zatmenia sú výbuchy sopiek v čase pred zatmením. Sfarbenie Mesiaca vyjadruje takzvaná Danjonova stupnica. Stupnicu vytvoril v roku 1920 francuzsky astronóm A. Danjon. Z fotometrického hľadiska stupeň L4 zodpovedá čistej atmosfére a L0 atmosfére zakalenej. Astronómovia zistili, že medzi vzhľadom zatmení a 11 ročným slnečným cyklom existuje určitá súvislosť. Tak isto na vzhľad zatmení Mesiaca vplýva aj činnosť meteorických rojov. Hodnotenie vzhľadu sa vykonáva pri pozorovaní voľným okom alebo triedrom s malým zväčšením v čase blízkom maximálnej fáze zatmenia:

L=0 Veľmi tmavé zatmenie, Mesiac takmer neviditeľný, zvlášť v strede totality.
L=1 Tmavé zatmenie, šedivé až hnedé sfarbenie. Podrobnosti sú len ťažko viditeľné.
L=2 Tmavočervené‚ alebo hrdzavočervené zatmenie s tmavou škvrnou uprostred tieňa. Okrajové časti relatívne jasné.
L=3 Tehlovočervené zatmenie s jasným alebo nažltkastým okrajom.
L=4 Jasné zatmenie, s medenočerveným alebo oranžovým tieňom. Tieň je modrastý s jasným okrajom.

V čase začiatku úplného zatmenia sa bude Mesiac nachádzať približne 6 stupňu nad obzorom. V čase maxima zatmenia sa Mesiac bude nachádzať vo výške 11 stupňou nad obzorom. Neďaleko Mesiaca nájdeme aj výrazne červenú planétu Mars. Tá celý úkaz zatmenia skrášli. Navyše sa v čase zatmenia bude Mars nachádzať vo veľkej opozícii so Slnkom. Mars bude v tom čase neobyčajné jasný, jeho jasnosť bude dosahovať -2,78 mag. O štyri dni neskôr bude Mars najbližšie k Zemi a to len 0,38496 AU (Astronomickej jednotky), teda iba 57,59 milióna km. Júlový priemer Marsu dosiahne 24,31″, čo umožní na jeho povrchu pozorovať albedové útvary ako napríklad polárne čiapočke.
Pozorovať priebeh úplného zatmenia Mesiaca je možné voľným okom, alebo binokulárom (7×50, 25×100…). Okrem vzhľadu zatmenia, ktoré je možné určovať Danjonovou klasifikáciou môžeme určovať aj celkovú jasnosť zatmenia v čase jeho maximálnej fázy. V tomto prípade je vhodné si správne zvoliť porovnávacie hviezdy. Na určovanie jasnosti zatmenia doporučujeme použiť Argelanderovú metódu, ktorá je známa s pozorovaní premenných hviezd. Počas čiastočnej fázy zatmenia môžeme pozorovať kontakty kráterov (mesačných útvarov) so zemským tieňom. Na túto pomerne náročnú úlohu sa musíme dobre pripraviť a s vybranými krátermi (útvarmi) sa zoznámiť vopred. Na toto pozorovanie je vhodný napríklad Somet Binar 25×100. Pretože je hranica tieňa neostrá stačí čas určovať s presnosťou na 0,1 min. V nasledujúcej tabuľke je predpoveď kontaktov za predpokladu zväčšenia tieňa o 1%. Úplná fáza zatmenia je veľmi vhodná pre pozorovanie zákrytov hviezd, nakoľko vstupy (výstupy) nie sú rušené svitom Mesiaca.
Zachytiť úplné zatmenie Mesiaca sa môžeme pokúsiť aj fotograficky. Počas úplnej fázy je možné urobiť aj niekoľko dlhších expozícií aby sa dostatočne naexponovalo aj hviezdne pozadie. Tak isto sa môžeme pokúsiť získať aj postupku zo zatmenia. V tomto prípade je vhodné fotografovať v intervale 5 – 10 minút na jednu a tú istú snímku pri zastabilizovanom fotoaparáte.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *