Prvopočiatky astronómie

V záznamoch najstarších civilizácií nachádzame zmienky o astronómii, vďaka týmto historickým prameňom zaraďujeme astronómiu medzi jednu z najstarších vied.

Snaha človeka preniknúť za hranice vtedajšieho sveta….

 

Svedectvá o pozorovaniach objektov na oblohe, ako aj prvé astronomické poznatky nachádzame u starých kultúrnych národov, akými boli Sumery, Babylónčania, Číňania, Egypťania, Mayovia či Briti. Snaha o poznanie oblohy a javov na nej plynula zo zmeny života vtedajšej spoločnosti. Obrábanie pôdy a pestovanie plodín si vyžadovalo usadlí spôsob života a veľmi skoro aj snahu pochopiť a predvídať pravidelne sa opakujúce javy prírody a oblohy.

Predstava usporiadania sveta.

 

V roku 15000 pred n.l. sa v oblasti južnej Ameriky objavila civilizácia, ktorá postavila tajomné mesto Tiahuanaco. Vynikala značnými matematickými a astronomickými vedomosťami. Podľa posledných výskomov vypočítala pomerne presne sklon ekliptiky k rovníku.  Už v tej dobe sa tu pozorovalo Slnko, Mesiac a planéty. V oblasti strednej Európy pred takmer 8000 rokmi začali vznikať rozsiahle monumentálne stavby – rondery. Slúžili ako rituálne, náboženské a astronomické miesta. Používali sa na stanovovanie okamihov slnovratov a rovnodenností a predpokladá sa, že slúžili aj ako kalendár.

V 5. tisícročí pred n.l. sa na astronomické pozorovania začal používať gnómon, jeden z najstarších prístrojov astronómie. 4000 rokov pred Kristom mali Sumery už celkom dobrú predstavu o svetových stranách. V tom istom čase Egypťania vedeli, že rok má 365 dní. Vedeli aj to, že tesne pred záplavami Nílu sa na ranej oblohe zjaví hviezda Sírius (Sotis). Z roku 3379 pred n.l. sa v Egypte začali na zaznamenávanie času používať slnečné hodiny. V období 2700-2400 pred n.l. využívali Egypťania orientáciu podľa svetových strán. Roku 3000 pred n.l. používali Mayovia observatóriá, kde merali polohy tieňov na omietke v uzavretých miestnostiach. Pozorovali planéty a hviezdy a prepočítavali ich polohy. Veľmi detailne zaznamenávali dráhu Mesiaca. S pomôcok používali oči a vidlice. Vedeli predpovedať okamihy zatmení. V mayských mestách sa stavby observatórií opierali o astronomickú orientáciu. Počas jarnej a jesennej rovnodennosti prechádzali lúče Slnka štrbinami v stenách budov a na vnútorných stenách zaznamenávali čiarkami a značkami každoročné polohy ako aj sekulárne zmeny. Používali veľmi zložitý kalendár, ktorý bol oveľa presnejší ako juliánsky kalendár. Od skutočného tropického roka sa líšil iba o 19 minút.

Jedna z prvých máp hviezdnej oblohy (Čína, asi 2000 rokov pred n.l.)

 

Prvá zaznamenaná zmienka o konjunkcii planét pochádza z Číny z roku 2461 pred n.l.. Pravdepodobne však išlo o spätný výpočet. Podobne je na tom aj záznam pozorovania komét z roku 2296 pred n.l.. Už v období 2400-2200 pred n.l. Babylónčania poznali päť planét a mali dokonca aj akú takú predstavu o ekliptike. Je pozoruhodné, že si dokázali rozdeliť oblohu na jednotlivé časti – súhvezdia. Väčšina z nich sa dochovala dodnes. Vypracovanú mali aj

teóriu pohybu Slnka, Mesiaca a planét s predstavou ôsmich sfér uprostred ktorých sa nachádza Zem. Približne 2000 rokov pred n.l. už Číňania poznali pohyb Slnka a Mesiaca tak presne, že dokázali predpovedať zatmenia Slnka a Mesiaca. Ako je známe, na chybu vo výpočtoch doplatili životom cisárski dvorní astronómovia Hi a Ho v roku 2137 pred n.l., pretože si nesplnili povinnosť ohlásiť zatmenie Slnka vopred. Podobne aj obyvatelia Indie mali veľmi dobré znalosti z astronómie. Roku 2000 pred n.l. postavili jedno z najväčších observatórií v tejto oblasti Jantar Mantar v Jaipure. Pozorovali tu pohyb Slnka, Mesiaca a planét.

Na britskej pôde sa neďaleko mesta Salisbury nachádza monumentálna stavba Stonehange pochádzajúca z obdobia okolo roku 2800 pred n.l. Starí Briti tu vykonávali náboženské obrady, ale stavba slúžila aj na astronomické pozorovania. V Anglicku ale nájdeme podobných stavieb viac. Jedným z nich je Thornborough Henges, ktorý bol postavený niekedy roku 3500 až 2500 pred n.l. Podobne ako Stonehenge bol používaný na kultové a astronomické účely. Roku 1361 pred n.l. v Číne prvýkrát pozorovali zatmenie Mesiaca a v roku 1216 pred n.l. aj zatmenie Slnka. Približne v roku 1100 pred n.l. čínsky vedec Ču Kong určil s obdivuhodnou presnosťou sklon ekliptiky k svetovému rovníku. V tomto období už číňania používali kalendár založený na poznatku, že rok trvá 365,25 dňa a že Mesiac vystrieda svoje fázy za 29,5 dňa.

Ďalšia z predstáv sveta.

 

V 8. storočí pred n.l. bola v Mezopotánii založená pravidelná astronomická pozorovacia služba, ktorá sa udržala až do 3. storočia pred n.l.. 15. júna 763 pred n.l. sa v Mezopotánii uskutočnilo prvé pozorovanie zatmenia Slnka a z roku 721 pred n.l. pochádza aj prvá zmienka o pozorovaní zatmenia Mesiaca. Babylónčania boli veľmi presnými astronómami. Polohu nebeských telies dokázali určiť s presnosťou na 6´ a čas s presnosťou až 0,75 minúty. Určili, že synodický mesiac trvá 29 dní 12 hodín 44 minút 7,5 sekundy, čo je hodnota odlišujúca sa od tej dnešnej len o pár sekúnd. Najväčším úspechom babylónskej astronómie bol objav a určenie periodicity zatmení Slnka a Mesiaca (perióda Saros). Vôbec prvá učebnica astronómie vznikla v Mezopotánii v 7. storočí pred n.l. v čase najväčšieho rozmachu babylónskej astronómie. Sú v nej uvedené heliaktické východy hviezd, súčasne aj zoznami hviezd nachádzajúce sa v tom čase v zenite. Obsahuje aj časové intervali medzi heliaktickými východmi niektorých hviezd. Predpokladá a, že prvá časť tejto učebnice vznikla približne v období okolo roku 3000 pred n.l. Prvý známy hviezdny katalóg vznikol v Číne v 4. storočí pred n.l. Obsahuje pomerne presné polohy 809 hviezd. Autorstvo sa pripisuje čínskemu astronómovi Ši Šenovi. Zo 4. storočia pred n.l. pochádza aj čínska kniha Ken-Š´sing-ting (Základy určovania hviezd). V úsilí spresniť kalendár zaviedli v Mezopotánii už v 6. storočí pred n.l. prestupný mesiac. Od roku 383 pred n.l. zaviedli 19-ročný prestupný cyklus, počas ktorého bolo 7 prestupných mesiacov. V Egypte mali v tom čase rok s 365 dňami. V Číne bola zavedená reforma kalendára v období okolo rokov 140 – 86 pred n.l.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *