Od gnómonu po ďalekohľad

V počiatkoch civilizácie sa na pozorovanie oblohy stavali praveké observatória, ktoré boli zároveň aj kultovými miestami. Postupom času sa začali na pozorovanie vyvíjať prvé primitívne nástroje a pomôcky. Za hádam najstarší pozorovací nástroj označujeme gnómon.

Gnómon:

Po oku a megalitických stavbách bol vôbec prvým prístrojom používaným na astronomické pozorovania. Používali ho už starí Chaldejci v Babylóne, neskôr ho prevzala grécka kultúra. Stredoveké kultúrne národy používali gnómon na určovanie sklonu ekliptiky k rovine rovníka. Určovali pomocou neho aj dĺžku roka a okamihy slnovratov a rovnodenností. Číňania a Egypťania používali gnómon aj na vytyčovanie poludníkov pri stavbách chrámov. Neskôr sa z gnómonu vyvinuli slnečné hodiny.

Najstarší gnómon bola palica zapichnutá do zeme. Neskôr bol vrchol palice, alebo tyče, zakončený ihlanom. Postupom času sa zvislá palica premenila na pilier umiestnený na vodorovnej ploche. Vrchol piliera bol zakončený ihlanom. V staroveku sa nezriedka stavali gnómony obrovských rozmerov. V podstate to už boli stavby niekedy vysoké až 20 metrov.

Pomocou tohto prístroja sa zaznamenával pohyb Slnka a Mesiaca. Smer tieňa, ktoré tieto telesá vrhali určoval azimut. Podľa dĺžky tieňa sa určoval okamih poludnia (najkratší tieň počas dňa). Podobne sa dal stanoviť aj vrchol leta, či zimy. Z pravidelnej zmeny dĺžky tieňa sa dala určiť nielen dĺžka roku ale aj sklon ekliptiky k rovníku rovnako ako aj zemepisná šírka.

 

Triquetrum:

Gnómon slúžil na pozorovanie Mesiaca a Slnka. Na pozorovanie hviezd, ktorých svetlo je podstatne slabšie sa vyvinul prístroj nazvaný  triquetrum. Bol to paralaktický trojuholník s dvoma pohyblivými ramenami a jedným pevným. Pevné rameno bolo upevnené na vrchole (alhidáda) a malo priezory na zameriavanie hviezdy. Odchýlka aldihády od tyče gnómonu dávala zenitovú vzdialenosť hviezdy a merala sa na druhom ramene so stupnicou.  Neskoršie sa druhé rameno nahradilo časťou kružnica a podľa toho vznikol kvadrant, oktant či sextant. Prístroj patril medzi základné astronomické prístroje do čias Koperníka. Podrobne ho opísal Claudius Ptolemaios vo svojom diele Megalé syntaxis.

 

Armillárna sféra, astroláb:

Armillárna sféra, alebo aj astroláb je model nebeskej sféry. Bol vynájdený pravdepodobne okolo roku 300 pred n.l. Hipparchosom z Níkaie, alebo  Apollóniosom z Pergy. odrobne ho opísal Claudius Ptolemaios vo svojom diele Planisphaerium.

Prvé astroláby sa skladali z troch sústredene usporiadaných kruhov. Jeden z nich bol v rovine ekliptiky, druhý v rovine zemského rovníka a tretí sa otáčal okolo polárnej osi. V strede astrolábu sa nachádzala Zem, neskôr Slnko. V zložitejších astroláboch boli okrem základných kruhov pridané aj dôležité rovnobežky.

Ich nastavením sa dala vypočítať zemepisná šírka a čas, ako aj východ, západ Slnka, Mesiaca, planét a niektorých významných hviezd.. Roku 80 pred n.l. sa objavil v starovekom Grécku pozoruhodný prístroj. Bol to veľmi zložitý astroláb. Pozostával zo sústavy ozubených bronzových kolies. Vďaka sústave číselníkov dokázal zladiť egyptský kalendár o 365 dňoch so slnečným rokom. Pomocou číselníkov sa dali určiť západy a východy jasných hviezd, Slnka a Mesiaca. Používala sa až do 17.storočia.

Jakubova palica:

Bola predchodcom sextantu. Pomenovaná je po sv.Jakubovi, ktorý ju vraj používal v 13. storočí na navigačné účely. Skladala sa z jedného dlhšieho, alebo kratšieho pozorovacieho pravítka na ktorom boli upevnené tri priečne palice. Tieto bolo možné posúvať a ľubovoľne nastavovať na obe strany. Pomocou Jakubovej palice sa dali merať vzdialenosti dvoch hviezd alebo od horizontu.

 

Kvadrant:

Stredoveký astronomický prístroj používaný na meranie zenitových vzdialeností hviezd. Vyvinul sa z triquetra. Pozostával s ramena s priezormi, ktoré sa otáčalo po štvrťkruhu s uhlovým delením a nastavovalo sa ne meranú hviezdu. Veľké stenové kvadranty sa upevňovali na steny, aby sa zvýšila ich stabilita a presnosť. Kvadrant otočný okolo zvislej osi so stupnicou na meranie azimutu je azimutálny kvadrant. Tycho Brahe v 16.storočí meral polohy hviezd stenovým kvadrantom s presnosťou na 1´.

 

Oktant:

prístroj na meranie zenitových vzdialeností objektov na oblohe. Vyvinul sa z triquetra, ktorého druhé rameno sa nahradilo osminou kruhového výseku. Vynašiel a skonštruoval ho J.Hadley roku 1730.

 

Sextant:

prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch telies na oblohe, alebo výšky nad obzorom.  Vyvinul sa z triquetra. Nevyžaduje pevní, stále postavenie. Skladá sa zo šestiny kruhového výseku, otáčavého ramena s priezorom, na ktorom je zrkadlo Z1, zo zrkadla Z2, ktoré je dopoly postriebrené a pevne spojené s výsekom, a z malého ďalekohľadu. Pootočenie zrkadla Z1 k Z2 sa odpočíta na stupnici výseku. Možno s ním merať s presnosťou na 30´´. Používa sa na určenie zemepisnej šírky a stanovenie času.

 

text podľa M.Golembiovskeho upravil a doplnil R.Mikušinec

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *